Zmena oproti 31. 12. 2024: dojčiace kravy ▼ −67 / −1,3 % (predtým 5 215), zvieratá spolu ▼ −123 / −1,1 % (predtým 11 643).
Plemeno hereford vzniklo v 18. storočí v grófstve Herefordshire v západnom Anglicku, kde sa z miestneho dobytka vyšľachtil rýchlo dozrievajúci mäsový dobytok, ktorý dobre využíva pasienkovú trávu. Plemenná kniha bola otvorená v roku 1846 a dnes je hereford rozšírený na všetkých kontinentoch. Okrem rohatej formy je široko rozšírený aj bezrohý hereford.
Plemeno je stredne veľké, s tmavočervenou srsťou; hlava, spodná časť krku, brucho, koniec chvosta a spodná časť nôh sú biele. Herefordy sú priateľské a ľahko sa s nimi manipuluje, spravidla sa ľahko telia a dojčiace kravy sú starostlivé matky, ktoré zostávajú v stáde dlho. Plemeno dobre znáša chladnú klímu a je vhodné na celoročný chov vonku a extenzívnu pastvu, aj na údržbu poloprírodných biotopov.
Mäso herefordu je šťavnaté a dobre mramorované. U mladých zvierat sa tuk ukladá pomerne skoro, preto treba pri výkrme sledovať intenzitu kŕmenia a vek pri porážke. Pri krížení odovzdáva hereford potomstvu pokojnú povahu a dobré využitie krmiva.
Prvé herefordy sa do Estónska dostali v roku 1978, keď boli z Bieloruska a Marijskej autonómnej republiky privezené mladé zvieratá do sovchozov Võru a Sõrve. Za začiatok súčasného šľachtenia sa považuje rok 1994, keď boli z Fínska kúpené prvé jalovice; plemenné býky boli neskôr dovezené z Fínska, Švédska, Dánska a Maďarska.
Fakty
- Pôvod: Anglicko, Herefordshire
- Živá hmotnosť: kravy 550–750 kg, býky 800–1100 kg
- Sfarbenie: tmavočervené s bielou hlavou a bruchom; rohaté alebo bezrohé
- Silné stránky: ľahké telenie, pokojná povaha, odolnosť, dobré využitie objemového krmiva
- V Estónsku od: 1978 (súčasné šľachtenie od roku 1994)



